Čo navrhujeme:
Posilniť existujúce reštaurátorské kapacity PÚ SR (OKV) a zriadiť pri nich systematický program obnovy hnuteľných i nehnuteľných pamiatok vo vlastníctve štátu. Konkrétne:
- Rozšíriť kapacity a personálne obsadenie Oblastných reštaurátorských ateliérov (Bratislava, Levoča) a tiež chemicko-technologické laboratóriá tak, aby dokázali pokryť priebežnú odbornú starostlivosť o štátne pamiatky naprieč rezortmi – nielen jednorazové záchranné zásahy.
- Zaviesť koordinovaný plán reštaurátorských prác naprieč správcami štátnych pamiatok alebo zbierkových fondov, s jasne stanovenou prioritizáciou podľa ohrozenosti a pamiatkovej hodnoty.
- Využiť tieto pracoviská aj ako školiace centrá pre výchovu novej generácie reštaurátorov — po vzore talianskeho Opificio delle Pietre Dure vo Florencii, japonských štátnych reštaurátorských dielní alebo poľského Akademického centra konzervácie v Toruni, kde sa výskum, prax a vzdelávanie dejú pod jednou strechou.
Aký problém to rieši:
Štát je vlastníkom alebo správcom stoviek pamiatok rozptýlených naprieč rezortmi — ministerstvami, galériami, múzeami, univerzitami, dopravnými podnikmi. Väčšina správcov však nemá vlastné reštaurátorské kapacity ani rozpočet na externú odbornú starostlivosť. Výsledkom je, že štátne pamiatky sa opravujú až v havarijnom stave, ad hoc, často bez odborného dohľadu a s nezvratnými stratami hodnôt.
Dedikované štátne reštaurátorské pracovisko tento problém rieši systémovo: zabezpečí priebežnú odbornú starostlivosť, zníži dlhodobé náklady na havarijné obnovy a súčasne vytvorí prostredie na praktický výcvik reštaurátorov – profesie, v ktorej Slovensko dlhodobo zaostáva za potrebami pamiatkového fondu.
Súvisí s riešeniami: č. 3 (kapacity PÚ SR), č. 8 (živé poklady remesiel)